Vedatour v Považskej: S expertmi o chorobách srdca, slinách aj „zábavnom“ skle

Vznikli na Facebooku, no začalo im tam byť trochu tesno, a tak vznikol ich vlastný priestor: www.vedator.space – to je popularizačný projekt vedy Vedátor.

Vedátor začal prinášať rôzne zaujímavé informácie o vede, vesmíre, prírode a technológiách. Okrem krátkych príspevkov, ktoré sa objavujú na sociálnych sieťach, začali na svojom webe meniť krátke posty na obsiahlejšie a prepracovanejšie vysvetľujúce články a videá, ktorým zvyčajne pochopí aj bežný lajk – to je aj cieľom celého projektu – prinášať náročné témy bežným ľuďom tak, aby ich dokázali uchopiť.

Vedátor sa tento rok na jeseň rozhodol vydať na popularizačnú Vedatour po Slovensku, aby tak ľuďom ešte viac priblížil tajomstvá zo sveta vedy a techniky. Neobíde ani Považskú Bystricu, kedy na začiatku decembra 4.12. v stredu – zavíta do KC Cooltajner – diskusia sa uskutoční v kaviarni RETRO.

Spíkri a témy Vedatour v Považskej Bystrici:

Budúcnosť výskumu skla je vo FunGLASSe – Michal Žitňan

Sklo je jedným z najstarších materiálov s tradíciou výroby siahajúcou tisícročia do minulosti. Používa sa pri balení potravín, pri stavbe budov, ako úžitkové sklo i v umeleckom remesle. Nové objavy vylepšujúce vlastnosti skla umožňujú jeho využitie v nových aplikáciách, čoho dôkazom je tvrdené sklo na displejoch smart telefónov.

V Centre pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá FunGLASS pracujeme na vývoji skiel, napríklad na technológii povlakovania, ktoré dodá sklu nové schopnosti. Príkladom sú samočistiace schopnosti, reflexné či antireflexné vrstvy. Začíname pracovať na vývoji bioskiel ako možnej náhrady kostných tkanív, ale aj náhrady mäkkých tkanív na báze kompozitov sklo – biopolyméry a na vývoji biomateriálov priamo ušitých na mieru pre potreby jednotlivých pacientov. Spolupracujeme pri zhodnocovaní materiálov z odpadov, ale i v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. Cieľom je dostať sa na úroveň technologického centra pre celú Európu a stať sa nielen slovenským, ale aj európskym výskumným a technologickým zázemím pre sklársky priemysel.

Tomu majú dopomôcť partneri, ktorými sú renomované európske inštitúcie: Univerzita v Padove v Taliansku; Inštitút biomateriálov z Univerzity Friedricha – Alexandra v Erlangene v Nemecku; Inštitútu skla a keramiky Španielskeho národného výskumného centra a Otto-Schott inštitút Univerzity Fridricha Schillera v Jene v Nemecku.

Hlavným koordinátorom projektu je prof. Ing. Dušan Galusek, DrSc., prorektor pre vedu, výskum a medzinárodné vzťahy Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Ľubomíra Tóthová

Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

Slina ako diagnostická tekutina – jej (ne)využívanie v praxi

Pacientov s poškodenými obličkami pribúda. Dialýza síce dočasne dokáže pomôcť niektoré funkcie obličiek nahradiť, ale znižuje kvalitu života a je aj veľmi drahá. Okrem väčšieho počtu transplantácií by situáciu riešil najmä skoré odhalenie choroby Odber slín nebolí, ale najmä sa dá realizovať aj doma bez pomoci zdravotného personálu. To sú kľúčové výhody v porovnaní s krvou. Hľadaním biomarkerov, ktoré sa dajú odmerať aj v slinách sa venuje intenzívny výskum. Povieme si o výzvach i problémoch takéhoto výskumu. V prednáške sa dozviete, prečo ani najväčšie klinické štúdie nenahradia dobre dizajnované pokusy na zvieratách a ako sa myškám odoberá slina. Dozviete sa tiež, čo všetko sa už dnes dá zo slín vyčítať.

Ľubomíra je vedecko-výskumnou pracovníčkou Ústavu Molekulárnej Biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Dlhodobo sa zaoberá využitím slín na diagnostiku a monitoring rôznych chorôb od zubného kazu až po sklerózu multiplex. Publikovala množstvo experimentálnych práci viacero klinických štúdií, v súčasnosti sa zameriava na projekty zamerané na skorú, jednoduchú a bezbolestnú diagnostiku porúch obličiek.

Ochorenia srdca

Ochorenia srdca sú najčastejšou príčinou smrti vo svete a sú tiež hlavnou príčinou invalidity a zníženej kvality života. Preto je nevyhnutné zaoberať sa problematikou patogenézy srdcových ochorení, ich prevencie a liečby, a to na zvieracích modeloch imitujúcich patologické stavy vyskytujúcich sa v medicíne. Zámerom skúmania mechanizmov patogenézy a adaptácie srdca na patologické stavy je odhalenie nových štruktúr a biomarkerov pre cielenú kardioprotekciu pred jeho funkčným zlyhaním.

Mgr. Barbora Kaločayová, PhD. – vedecká pracovníčka, ktorá ukončila PhD. na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (Katedra živočíšnej fyziológie a etológie) a aktuálne skúma ochranný účinok molekulárneho vodíka v ochoreniach súvisiacich s ožiarením. Zameriava sa tiež na úlohu sodíkovo-draslíkovej pumpy v srdci, obličkách a rôznych častiach mozgu. V rámci svojej práce sa zúčastnila zahraničnej stáže na Semmelweis University, Lekárskej fakulte, Katedre farmakológie a farmakoterapie v Budapešti a v Luxemburskom Inštitúte zdravia v Luxemburgu.

Mgr. Matúš Sýkora – doktorand Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (Katedra živočíšnej fyziológie a etológie) zaoberajúci sa problematikou medzibunkovej komunikácie v srdci pri vzniku a pretrvávaní malígnych arytmií a štúdiu ochrany srdca pred maladaptívnou remodeláciou medzibunkovej hmoty a odhalenie mechanizmov jej regresie.

Pracovisko: Centrum experimentálnej medicíny, Ústav pre výskum srdca, Slovenská akadémia vied, Bratislava

O našom pracovisku: Našou hlavnou pracovnou orientáciou je základný medicínsky výskum v oblasti ochorení kardiovaskulárneho systému. Cieľom tohto výskumu je poznanie a objasnenie mechanizmov regulácie funkcie srdca pri závažných civilizačných ochoreniach na bunkovej, subcelulárnej a molekulárnej úrovni. Dôraz sa kladie na ischémiu myokardu, hypoxiu, hypertenziu, diabetes mellitus, kardiomyopatie a poškodenie srdca a ciev vznikajúce pri liečení nádorov, zápalový proces, dislipidémie a z nich prameniace komplikácie funkcie srdca. Nosnou témou na pracovisku je štúdium ochranných mechanizmov a adaptácia srdcovo-cievneho systému na akútne i chronické patologické podnety. V ich rámci sa študujú mechanizmy ischemického „preconditioningu“, vnútrobunková signalizácia, vlastnosti a funkcia membránových transportných systémov, skúma sa úloha konexínových kanálov pri ochrane srdca voči arytmiám a sledujú sa aj nové mechanizmy niektorých cielene vybratých kardioprotektívnych látok.